One Light-Day: 16 videoklipov z Remotionu, NASA dát a difúznych modelov

18. novembra 2026 bude Voyager 1 tak ďaleko od Zeme, že jeho signál, letiaci rýchlosťou svetla, k nám bude putovať celý deň. Jeden svetelný deň. Sonda odštartovala v roku 1977, je to najvzdialenejší objekt, aký kedy ľudia postavili, a stále vysiela. Ja som ročník 1975, takže Voyager je v podstate môj rovesník, a Grand Tour ma fascinoval odjakživa.

Z toho vznikol One Light-Day: séria 16 skladieb, ktorá sleduje obe sondy od rampy na Cape Canaveral cez Jupiter, Saturn, Urán a Neptún až za hranicu slnečného vplyvu. Každá skladba má vlastný film a vychádzajú postupne, každých pár dní, až do 18. novembra, keď vyjde posledná, titulná. Tracklist, časová os misie a živá mapa, kde sa sondy práve nachádzajú, sú na one-light-day.carnaby.sk.

YouTube playlist : www.youtube.com/playlist?list=PLQO8YC-bobdE.

Hudba najprv, obraz potom

Hudba vznikla v Sune a je to synth v duchu Jeana-Michela Jarra, s ktorým som vyrastal. Kopírovať ho nechcem, jeho melódie považujem za nedosiahnuteľné, ale ten zvuk pre mňa nesie nostalgiu. Séria má štyri bloky (Odlet, Obri, Grand Tour, Medzihviezdny priestor), každý so svojou paletou a náladou. Pri tejto sérii som prvýkrát spravil najprv celú hudbu a až potom videá. Úvodný track Alignment vznikol tak, že model V6-wild otvoril melódiu a cover cez plný V6 ju dotiahol.

Pár pravidiel som si dal hneď na začiatku. Je to fanúšikovský tribute, takže žiadne logo NASA ani nič, čo by vyzeralo oficiálne. Žiadni rozpoznateľní ľudia. Žiadne odpočítavanie v launch tracku, lebo to je najpredvídateľnejšia voľba na svete. A Carla Sagana necitujem, je to najvyšľapanejší citát celej témy.

Prečo Remotion

Difúzne video je super na náladu, ale na sériu o skutočnej misii má dva problémy: glitche a fyziku. Model nevie, ako vyzerá Voyager, nevie, že na Io niet vzduchu, a netrafí beat. Preto videá skladá Remotion, teda video ako React komponenty. Pre mňa ako React/TypeScript vývojára je to domáca pôda: každý frame je funkcia času, takže strihy na doby, dráhy sond aj titulky sú kód, ktorý sa dá verzovať, testovať a kedykoľvek prerenderovať.

Celé je to monorepo (Nx + pnpm), ktoré som robil s Claude Code: Remotion kompozície, zdieľaná knižnica vizuálnych komponentov, analyzátor skladieb (tempo, doby, sekcie, energia), nástroj na skutočné dráhy sond z JPL Horizons, kontrola zdrojov a licencií všetkých prevzatých obrázkov a prezentačný web v Astre, ktorý beží u mňa doma na NAS.

Jedna skladba, jedna session

Každé video má vlastnú session s Claude, ktorá ide podľa skillu /song:

1. Nahrám WAV, analyzátor nájde doby a sekcie, ja ich po vypočutí potvrdím alebo opravím.
2. Claude navrhne dva až tri smery klipu ako tabuľku: čas, čo vidíme, zdroj (Flow, NASA fotka alebo naprogramovaná scéna), pohyb kamery a čo v hudbe ten moment poháňa. Aj s odhadom kreditov.
3. Pre vybraný smer napíše prompty. Obrázky generujem ručne v Google Flow cez Nano Banana (zadarmo), videoklipy cez Omni Flash (za kredity, zhruba 230 až 330 na skladbu).
4. Každý dodaný klip prejde kontrolou: skutočná dĺžka, zapečené čierne pruhy, mikrotrasenie (Omni Flash pri statickej kamere trasie o pixel, takže máme vlastný stabilizátor) a retuš drobných chýb.
5. Remotion to zloží s NASA fotkami a naprogramovanými scénami, render ide v 1440p.

Session na skladbu spúšťam ručne, aby som s ňou mohol iterovať. Na konci zapíše finálny report a hlavná orchestrátorská session z neho vytiahne poučenia späť do skillu. Súbor s pravidlami pre Flow začína vetou, že každé pravidlo v ňom bolo zaplatené zamietnutou generáciou. Za mesiac narástol na takmer 70 kB.

Sériu drží pokope ešte jeden súbor: každá skladba doň po renderi zapíše svoj hlavný vizuálny nápad a to, čomu sa majú ďalšie vyhnúť. Vďaka tomu sa ani po šestnástich filmoch nič neopakuje.

Čo nás naučili difúzne modely

Toto je najzaujímavejšia časť, lebo ukazuje, kde je dnes ich hranica.

Nevedia otočiť vec pod pevným svetlom. Zlatú platňu Omni Flash zazoomoval a rozmazal jej štítok, Veo z nej spravil elipsu. Riešenie: Nano Banana preosvetlila skutočnú NASA fotku a Remotion otáča len štítok, skutočnými 16⅔ otáčkami za minútu, kým drážky stoja.

Nevedia fyziku bez vzduchu. Sopky na Io boli vždy dym, výbuch s iskrami alebo atómový hríb. Vo videu sú preto naprogramované častice letiace po balistických parabolách a oblak sopky Pele má skutočnú výšku 300 km.

Stroje sa im rozpadávajú. Sonda sa pri spätnom pohybe kamery premenila ako Transformer, pri Uráne sa poskladala nanovo trikrát. Od deviatej skladby je sonda v naprogramovaných scénach 3D model s vyčistenou textúrou bez loga a platí pravidlo: hýb kamerou, nie strojom.

Berú slová doslova a zápory ignorujú. "Fine silky folds" v opare urobilo saténovú látku, "lightning" na Jupiteri pozemské rozvetvené blesky a "no tonearm in the frame" ramienko položené rovno na platni. Funguje opísať tvar a polohu, napríklad "soft round glows deep inside the clouds, like a lamp behind fog".

Každá planéta s tenkými prstencami je pre ne Saturn. Urán aj Neptún dostávali široké jasné prstence, takže Urán je vypočítaný glóbus so skutočnými polomermi prstencov.

Hviezdy im letia ako warp. Takže hviezdy kreslíme sami a Flow dostáva obraz bez nich.

Trend je vidieť aj v číslach. Pri Golden Record bolo 12 zo 16 klipov text-to-video a skoro všetky prešli na prvý pokus. Pri Io som zahodil 8 generácií a z každej sa stala naprogramovaná scéna. Urán je z väčšej časti procedurálny a Poke, skladba o tom, ako inžinieri v roku 2024 obišli pokazený pamäťový čip, je naprogramovaný takmer celý. Difúzia ostala tam, kde je nenahraditeľná: živé svetlo, more pred úsvitom, hmla nad Madridom, zasnežený kopec. Fyzika, stroje a timing patria kódu.

Skutočné dáta namiesto ilustrácií

Najviac ma bavilo, koľko sa dá vyťažiť z verejných dát. Dráhy sond pri preletoch sú z JPL Horizons, takže keď jantárová a azúrová stopa obtáča Jupiter, je to skutočná dráha. Pri Neptúne beží time-lapse z 327 surových snímok Voyagera 2 z archívu PDS. V Termination Shock sú denné merania magnetického poľa Voyagera 1 z roku 2004. V Pale Blue Dot Zem vyrastie z bodky do snímky z družice DSCOVR zo 14. februára 2026, v tú istú hodinu ako pôvodná fotka spred 36 rokov. A v skladbe o anténach v Goldstone, Madride a Canberre sa azúrový Voyager 2 objavuje len na austrálskej oblohe, lebo pri dnešnej polohe nad Kaliforniou ani Španielskom nikdy nevyjde. Na obrazovke to nikde nevysvetľujem. Kto pochopí, má bonus.

Pár čísel

Od prvej špecifikácie (26. septembra) po posledný render ubehol necelý mesiac. 498 commitov, približne 30 000 riadkov TypeScriptu, vyše 170 vygenerovaných videoklipov aj so zahodenými a 133 prevzatých NASA/JPL obrázkov, každý so zapísaným zdrojom a licenciou. Všetkých 16 filmov je hotových a naplánovaných na YouTube.

Čo ďalej

Hotové videá neprerábam, cesta je cieľ a staré veci sú pečať doby. Nástroje z tohto projektu (skill, analyzátor, kontrolu klipov, zdieľané komponenty) som už začal zovšeobecňovať do spoločného repa pre ďalšie série. To je ale téma na iný devlog.

Dovtedy sa pozrite na one-light-day.carnaby.sk, prvé skladby sú už vonku. Posledná, One Light-Day, vyjde 18. novembra, v deň, keď Voyager 1 prekročí jeden svetelný deň.